Priznám sa, že november a december bol tento rok naozaj veľmi hektický. Omnoho viac ako iné roky. Martinových deväť služieb do mesiaca znamená, že sa behom siedmych dní vidíme dvakrát poldeň a jeden celý.
S malým chodíme plávať, s Lenou na jej psie stretká a tiež je čas seminárok, skúšok a písania diplomovky. Do roboty som chodila večer a vracala sa okolo polnoci. No na slučku ?
Potrebovala by som triskáč alebo hop-šup prášok, aby som si mohla povedať, že to dávam v pohode. Ale keďže to vôbec nejako dávam, stále je to so mnou ok.

9.11. bola sobota. Jediný víkend, ktorý Martin nemal nič a tak sme ho plánovali stráviť spolu. (Stráviť je také pekné slovo – museli sme stráviť okrem spoločného víkendu aj jeden druhého ?) Mne ale do toho prišli nejaké pracovné povinnosti a musela som cestovať do Trenčína. Tak čo teraz? Už sme sa pripavili, že sa budeme navzájom tráviť.
Rozhodli sme sa preto, že si to nedáme prekaziť a budeme spolu tak či tak. Na booking.comsme hneď začali hľadať ubytko. Vymyslela som si sneh. Chcela som proste sneh! A hneď! ? Našli sme sympatické dreveničky blízko Trenčína (neviem pre koho je čo blízko, je to asi 40 minút až hodku z Trenčína) v Lazoch pod Makytou.

 

No poviem vám, nič lepšie nám nemohlo napadnúť. Nakoniec sme sa ani netrávili navzájom, ale naozaj sme si to bohovsky užili. Rezort Jasoňje na hranici Čiech a Slovenska (úplne totálne na hranici, nie iba akože) a hneď vedľa lyžiarskeho strediska Kohútka.
My sme prišli v čase, keď ešte nebola sezóna a tak sme boli jediní obyvatelia. Na recepcii čakali do večera len na nás, čo sa mi zdá úžasné, lebo niekde by nás odbili tým, že ak nestíhame prísť načas, nech nechodíme. Ešteže sú takého vančofamily friendly hotely, lebo my zásadne nikde nechodíme načas. A ešte! Aj keď majú parkovisko dole pri bistre (reštike, bufete, ako sa vám páči), oni kvôli nám vyfrézovali cestu, aby sme mohli zaparkovať pri našej drevenici. Odpadla som.

 

Ubytovali sme sa a už pri príchode sa nám to zdala byť úplná nádhera, hoci bola tma. V jednej drevenici je maximálna kapacita ubytovaných desať osôb. My sme boli na mínus prvom poschodí, keďže to je dokopca, nebola to pivnica prosím, ale tiež vlastne prízemie a mali sme terasku pre našu Lenu. Áno! Sú absolútne pet friendly ? Hoci sme si rezervovali izbu v podkroví (lebo som asi blbá, nevšimla som si to), pri príchode povedali, že si dovolili nám zmeniť izbu za takú, kde bude mať psík výbeh. Neprestávala som sa čudovať. Wau.
Izba zariadená v krásnych prírodných farbách. Drevo, biela, svetlozelená. No eňo ňuňo. Majú tam aj televízor, keby náhodou. Postieľku sme si brali vlastnú, ale možno majú aj oni, nepýtali sme sa. Nabudúce keď pôjdeme, opýtam sa a dám vedieť ? Okrem toho, že izba bola krásna, majú nádhernú aj kúpeľňu a ešte k tomú totálne teplú s podlahovým kúrením. To určite ocení každý lyžiar po dlhom dni na svahu, alebo rodiny s deťmi po dlhej túre v polmetrovom snehu ?
No a ešte tam majú aj voňavučkú prírodnú kozmetiku. Ale akú voňavučkú! Booože, akoby som sa kúpala vo vodopáde.

 

A viete čo sa mi ešte páčilo? Ten svah. Bol ako taká lúčka. No presne pre mňa ? takže aj deti si tam super zalyžujú ? obrovskou výhodou je, že tých svahov tam je mnoho. Desať zjazdoviek, z toho jedna čierna, štyri červené a päť modrých. (Prikladám mapku, aby ste nemuseli googliť.)

Neďaleko rezortu sa nachádza aj hotel Čertov***, ktorý ponúka dobrú večeru – napríklad aj pštrosa (neskúsili sme, burger je burger ?), ale vyberie si každý. V hoteli majú aj wellness – parná sauna, infrasauna, fínska sauna a bazén aj so šmykľavkou pre deti (aj Martin sa chcel šmýkať samozrejme).

No a hoci nezvyknem písať takéto recenzie, o tento zážitok som sa chcela s vami podeliť, lebo sme si to užili a doprajem to aj vám. My sa do Rezortu Jasoňurčite vrátime.

 

Veronika

Veronika - Author

You Might Also Like

Tvoj názor ma zaujíma. Môžeš ho napísať sem.