Vianoce. To je pre mňa stres, chaos a panika. Ale všetko s láskou. Cítim vôňu Diavy. (Pre mladšie generácie – to je taký olej na nábytok, aby sa leskol. Áno, museli sme natierať Diavou, nedalo sa kúpiť skriňu s vysokým leskom. Inak je to čistý fet.) So žalúdočným kŕčom utieram poháre zdobené 24karátovým zlatom, ktoré vyberáme len na Vianoce, lebo viem, že po prvé na nich nesmie byť ani zrniečko prachu, lebo veď “Buď to mám robiť poriadne, alebo vôbec.” A po druhé, ak ich rozbijem, musím sa stihnúť zbaliť a odsťahovať na Južný pól skôr ako na to mama príde. Nikdy nenastala alternatíva “alebo vôbec”, očakávam, že týmto budem aj ja terorizovať svoje deti. Krásna materinská láska. “Tak takéto Vianoce sme ešte nemali. Ani napečené, ani upratané.” Toto som počula 25krát (prvých párkrát si to nepamätám, ale určite to zaznelo). Každý rok to mama povie a nakoniec sedíme na Štedrý deň vo vyluxovanom byte, ktorý vyzerá ako operačná sála skrížená s americkým výkladom a vyberáme si z trinástich druhov koláčov. Milujem ju. Vlastne oboch. Aj s otcom. Každé Vianoce sme sa pohádali. Niekedy to bola záležitosť dvoch, niekedy kompletka a zapojili sme sa všetci traja. Aj tak si na Vianoce spomínam ako na krásne sviatky, kedy sme nakoniec všetci spokojne sedeli pri stole a potom pozerali Popolušku. Rozbalili sme si darčeky, úžasné darčeky. Viem, koľko to našich stálo námahy zohnať ich a často aj odriekania, aby som mohla mať to, po čom som naozaj túžila. Ďakujem.
Mrzí ma len, že mama nikdy nebola na Vianoce v pohode. Ani moja a ani žiadna, ktorú široko ďaleko poznám. Nerozumela som, prečo o nich hovoria, ako o sviatkoch pokoja.

Prišiel rok 2017 a moje prvé Vianoce v novom domove s Martinkom, Lenou a Martinom. Upratovali sme na poslednú chvíľu. Čo to. V podstate asi všetko, ale ak aj nie, je mi to fuk. Nakúpili sme a Martin sa do toho nakupovania tak vžil, že nakoniec aj varil on. Vážne. Naše prvé Vianoce a varil môj muž. Bolo to úžasné, najviac úžasné. Obehli sme rodinu, strávili spolu deň, potom prišli moji rodičia, nachystali sme stôl a najedli sa, prejedli sa. Koláče som nepiekla a aj tak ich bolo dosť. Každý niečo nabalil. Po večeri a rozbalení darčekov sa mama opýtala s čím mi má pomôcť. Ja, že s ničím. Nechápala, nechám tam špinavý riad a všetko rozhádzané? Nechám. Povedala som, že sú Vianoce, chcem ich stráviť s rodinou a v pohode a oddýchnuť si. Ráno všetko porobím pri rozprávkach alebo koledách.

Vianoce boli v pohode. Aj mama bola v pohode. Ja aj moja.

Takých mám je veľa a niektoré z nich môžete aj vy stretnúť na fóre pre všetky mamy, ktoré sa bude konať 20. januára 2018 (sobota) v Hotely NH Gate One Hotel Bratislava. Fórum bude trvať 8 hodín, celý deň ? a bude sa venovať ôsmym témam – Podnikanie, Móda a dizajn, Cestovanie, Aktivity s deťmi, Zdravie dieťaťa, Strava, Metódy výchovy, Detská duša.
Bude tam veľa skvelých prednášajúcich mám – pedagogičky, psychologičky, lekárky, podnikateľky – medzi tie naznámejšie patrí Lucia Sládečková, Miriam Kalisová, Barbara Jagušák, Kristína Farkašová, Lea Grančič, či Evita Urbaníková.

Viac si prečítate na ich stránke Mamy v pohode. No, dúfam že mi môj milovaný kúpi lístok, aby sme sa tam videli. Vy môžete jeden získať v poslednom balíku na mojom FB blogu Mother Unexpectedly – Nečakane matkou.
Súťažte a prídite! ?

Veronika

Veronika - Author

You Might Also Like

Tvoj názor ma zaujíma. Môžeš ho napísať sem.