Vážne matky, všetky ktoré nespíme a nespíte, klobúk dole. Ja som tak nedokázala fungovať a keby som to neriešila už asi spím – visím na lustri.

Takmer polroka som netušila čo to je nespať pri dieťati. Moje spalo takmer celú noc už od narodenia. Kojila som jedenkrát za noc, maximálne dvakrát, ale to bolo skôr výnimočné.
Zrazu akoby ho vymenili. Desaťkrát hore, strašný plač, strašný krik, totálny hysák. Vystreľovalo nás z postele, akoby sme boli na strune. Niekoľkokrát som navrhovala Martinovi, aby sa vysťahoval do obývačky, lebo takto sa nevyspí. Nikto z nás sa nevyspal, ale povedal, že ma v tom nenechá a budeme vstávať nastriedačku. Nekojil samozrejme, džízs. Odsávala som. Tie krásne spomienky, keď som si pripadala ako dojná krava. Tie mám živo v pamäti. Juj.

Po niekoľkých mesiacoch to už bolo vážne zlé. Nechápem ako je možné, že malý nebol unavený, ale my sme odpadávali. Pýtala som sa doktorky, čo to môže znamenať a či nám nevie pomôcť, či malého niečo nebolí, keď sa budí s takým vreskom. Nevedela. Vyšetrovala ho, ale všetko bolo v poriadku. Hovorila, že to prejde časom, ale že polročné dieťa by už malo prespať noc a nemalo by byť hladné.
Odpozorovala som, že malý asi ani nebude hladný, lebo už teraz mu nakladáme porcie ako pre dospelého, takže to bolo v niečom inom. Mamičky, ktoré ma upokojovali tým, že to jednoducho treba vydržať a tak to už pri dieťati chodí ma nedokázali odbiť a ja som pátrala ďalej.
Ešte keď som bola tehotná som natrafila na nejakú austrálsku štúdiu, že dieťa sa má naučiť najprv prespať čas od 22:00 do 6:00, pretože to je ten čas, keď spia aj rodičia a tak sú všetci v pohode. Tohto sa držím dodnes. Ale od šiesteho mesiaca mi to bolo prd platné. Keď som v noci vstávala siedmykrát a uvažovala nad samovraždou, kašlala som na austrálsku štúdiu, keby spal aspoň tri hodiny vkuse, skákala by som meter dvadsať.

Potom som sa dozvedela o tej zázračnej knihe – Každé dieťa môže dobre spať. Milujem ťa Aneta! Milujem ťa Hartmut! Všetci sa mi smiali, keď som ju kupovala, ale mne to už bolo jedno. Celá rodina sme boli s nervami v ri.. zadku. Asi tri večeri som nerobila iné, len čítala a čítala a nasávala informácie. Začala som skúšať doradu všetky odporúčania. Až prišiel deň, ktorý nám zmenil život. Konkrétne to boli štyri dni, teda noci. Strašné noci.
Odcumlili sme. Malý dostal svoje mlieko mimo postele. Do postele sme ho dali najedeného a bez cumla. Áno reval. Strašne. Ešte viac ako strašne. Niekedy reval hodinu a pol, až kým sa neunavil a nezaspal. Tak veru. Ja som revala jednu noc tiež, strašne mi bolo ľúto našej susedy. Tá už tretiu noc klopala na stenu morzeovku a iste sa pohrávala s myšlienkou zavolať na nás sociálku, ale dali sme to. Martin bol neoblomný a nedovolil mi vstať. Štyri strašné noci. Úplná totálna katastrofa. A potom koniec.

Koniec nočného vstávania. Šalalaaaaa. Oplatilo sa ochluchnúť. Asi nie úplne. Sluch sa nám vrátil. Ale ten blažený spánok. Testovala som účinky dva mesiace, aby som vám tu nepísala, že sa mi dve noci nezobudil.

Takže u nás je teraz zaspávanie takéto:
•večera okolo 19:00 – 20:00
•kúpanie (nekúpeme ho každý deň)
•pyžamo obliekame už vždy pri stlmenom svetle
•mliečko vypije ešte mimo postieľky a medzitým mu niečo hovoríme, alebo čítame rozprávku
•vypneme svetlo, zoberieme fľašu alebo kúsok dopije v postieľke a potom ju vezmeme
• pustíme medveďa alebo najnovšie oslíka, ktorého vám onedlho zrecenzujem ?
•zavrieme dvere a začína život ?

Niekedy zaspí Martinko hneď, inokedy ešte trošku mrnčí a zaspí. Zaspáva medzi 20:00 a 21:00 a budí sa medzi 5:30 a 6:30, kedy dostáva mliečko a ešte spí tak do pol 8, pol 9 – kedy ako ?
Áno! Presne tak! Spí 8 hodín bez prebudenia. Naozaj výnimočne sa stane, že sa zobudí v noci a pár minút si poplače. (Max 5 minút. Nevstávame k nemu.)

Už takmer dva mesiace si žijeme v tejto blaženosti. Martinko, ja, Martin, Lena a naša suseda ?

Veronika

Veronika - Author

You Might Also Like

Tvoj názor ma zaujíma. Môžeš ho napísať sem.